Dedičské konanie od 01.07.2016

Od 01.07.2016 nadobudli účinnosť tri procesné kódexy, ktoré svojím obsahom nahradili Občiansky súdny poriadok platný a účinný na území Slovenskej republiky vyše 50 rokov.

Tieto procesné kódexy prinášajú viaceré zmeny aj v oblasti notárskej činnosti. Bližšie v tomto článku sa zameriame na zmeny v dedičskom konaní, ktoré je v súčasnosti upravené v Civilnom mimosporovom poriadku. Význam novoprijatej právnej úpravy spočíva najmä v odstránení aplikačných problémov Občianskeho súdneho poriadku a v precizovaní jeho ustanovení.

Základom prijatých zmien v dedičskom konaní je odbremenenie súdov v prvoinštančnom konaní o dedičstve, ktoré bolo zverené notárom ako súdnym komisárom. Notár zostáva naďalej v postavení súdneho komisára tak, ako tomu bolo za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy. Dochádza však k rozšíreniu agendy a kompetencie notárov na všetky úkony týkajúce sa dedičského konania, okrem v zákone výslovne uvedených úkonov, ktoré sú z pôsobnosti notára vyňaté. Zmena nastala aj v určení súdu príslušného na vyhotovenie rozvrhu práce notára, ktorý na návrh Notárskej komory Slovenskej republiky v súčasnosti vydáva predseda okresného súdu, zatiaľ čo za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy táto úloha spadala do kompetencie krajských súdov. Úkony notára a rozhodnutia ním vydané tak predstavujú úkony a rozhodnutia súdu prvej inštancie. Voči rozhodnutiu notára, ktoré sa vydáva vo forme uznesenia, je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva u príslušného notára. Po podaní odvolania notár predloží vec súdu prvej inštancie.

Takto zvolenú zmenu týkajúcu sa prenosu rozsiahlych kompetencií v dedičskom konaní na notára považujeme za pozitívny krok smerom k urýchleniu dedičského konania, nakoľko činnosť a agenda notára je užšie koncipovaná ako agenda všeobecných súdov Slovenskej republiky.

Určenie miestnej príslušnosti súdu na dedičské konanie zostalo aj po nadobudnutí Civilného mimosporového poriadku nezmenené. Tejto problematike sme sa bližšie venovali v našom článku Môžem si vybrať notára pri dedičskom konaní?. Novinkou v otázke miestnej príslušnosti však je tzv. dodatočné konanie o dedičstve. (v predchádzajúcej právnej úprave označované ako konanie o novoobjavenom majetku). Príslušnosť súdu na dodatočné konanie o dedičstve je daná súdom, na ktorom bolo konanie o dedičstve skončené.

Zefektívnenie novej právnej úpravy predstavuje taktiež schvaľovanie právnych úkonov maloletého dediča, na ktoré je v súčasnosti príslušný súd konajúci o dedičstve. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy sa v praxi často vyskytli situácie, kedy bol na konanie o dedičstve príslušný iný súd, ako ten, ktorý bol príslušný na schválenie právneho úkonu maloletého, v dôsledku čoho dochádzalo k zbytočnému predlžovaniu dedičského konania. V súčasnosti tak právne úkony za maloletého dediča schvaľuje súd, ktorý prejednáva dedičstvo a všeobecný súd určený podľa trvalého pobytu maloletého (i keď v praxi nie je vylúčené, že tieto súdy budú totožné).

V civilnom mimosporovom poriadku je zakotvená i tzv. transmisia dedičstva (§172 CMP). Podstata transmisie dedičstva spočíva v tom, že v prípade, ak počas dedičského konania zomrie dedič poručiteľa, súd ďalej koná s tými, o ktorých sa je možné dôvodne domnievať, že sú dedičmi zomrelého dediča.

Priebeh dedičského konania ostal v podstatnej časti nezmenený - dedičské konanie naďalej začína na návrh alebo bez návrhu, následne sa vykoná predbežné vyšetrenie majetku a dlhov poručiteľa ako aj zisťovanie stavu a obsahu závetu v Notárskom centrálnom registri závetov. Novinkou v tejto súvislosti je, že zistenie stavu a obsahu závetu vykonáva notár poverený na prejednanie dedičstva a nie notár, u ktorého je tento závet uložený.

Nová právna úprava taktiež umožňuje nahliadnuť do závetu tomu, kto osvedčí, že má na tom právny záujem. Za takúto osobu možno najčastejšie považovať blízku osobu alebo zákonného dediča. Prijatím tohto ustanovenia zákona sa tak rozširuje okruh osôb oprávnených na nahliadnutie do závetu, nakoľko podľa ustanovení Spravovacieho a kancelárskeho poriadku toto oprávnenie prislúchalo výlučne účastníkom dedičského konania.

Veľmi dôležitou časťou dedičského konanie je určenie hodnoty majetku poručiteľa. V súčasnosti sa všeobecná hodnota majetku určuje ako cena, ktorá by sa mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci i predávajúci budú konať s náležitou informovanosťou a opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Zakotvením tejto legálnej definície všeobecnej hodnoty majetku tak boli odstránené rozsiahle aplikačné problémy. Po takto určenej hodnote majetku poručiteľa môže nastať situácia, kedy hodnota poručiteľových aktív je nižšia ako poručiteľova pasíva, teda poručiteľ má voči svojim veriteľom viac záväzkov ako je hodnota jeho majetku. V takomto prípade môže dôjsť k uzatvoreniu dohody medzi dedičmi a veriteľmi poručiteľa, na základe ktorej sa predlžené dedičstvo ponechá veriteľom na úhradu dlhov. Takúto dohodu schvaľuje súd, pri čom je nevyhnutné aby jej obsah neodporoval osobitným právnym predpisom. V opačnom prípade súd dohodu neschváli a pokračuje ďalej v dedičskom konaní. Ďalšou možnosťou ako naložiť s predlženým dedičstvom, je situácia, kedy súd aj bez návrhu nariadi likvidáciu dedičstva. Likvidáciou dedičstva tak dôjde k speňaženiu celého poručiteľovho majetku s následným uspokojením pohľadávok veriteľov.

Zmena nastala aj v postupe týkajúcom sa právoplatného skončenia dedičského konania, kedy sa originál závetu (v prípade, že nie je spísaný vo forme notárskej zápisnice) založí do zbierky vyhlásených závetov vedenej na okresnom súde.

Inštitút neodkladných úkonov, zabezpečenia dedičstva a správy dedičstva zostali aj po nadobudnutí účinnosti novej právnej úpravy nezmenené. Bližšie sme sa týmto inštitútom venovali v našom článku Účel predbežného vyšetrenia dedičstva.

Civilný mimosporový poriadok zároveň zavádza ďalší dôvod pre zastavenie dedičského konania. Popri predchádzajúcej právnej úprave, kedy k zastaveniu konania došlo v prípade, ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, pribudol ako dôvod zastavenia konania prípad, kedy majetok poručiteľa nedosahuje výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa.

Nová právna úprava zvyšuje ochrannú funkciu dediča, a to tak, že upovedomenie o dedičstve sa považuje za doručené len v prípade, že bolo doručené oprávnenému dedičovi, prípadne jeho zástupcovi s osobitným splnomocnením. Pre doručovanie upovedomenia o dedičskom konaní tak nie je možné využiť inštitút fikcie doručenia.

Zmena sa taktiež týka formy rozhodnutia, ktorou sa dedičské konanie končí. Do 01.07.2016 sa dedičské konanie končilo vydaním osvedčenia o dedičstve, namiesto ktorého v súčasnosti obdržíte uznesenie vydané notárom, ktorým môže rozhodnúť nasledovne:

• potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi,
• potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu,
• schváli dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva; veriteľ poručiteľa je účastníkom dohody, ak sa vyporiadava jeho pohľadávka,
• schváli dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov,
• potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi účastníkmi nedôjde k dohode, alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol,
• neschváli dohodu o vyporiadaní dedičstva a potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol.

Prejednanie dedičstva je tak skončené nadobudnutím právoplatnosti takéhoto uznesenia.