Dôstojnosť dedičského konania

V konaní o dedičstve súd poverí notára, aby vo veci konal a rozhodoval. Na základe takéhoto poverenia následne notár vystupuje ako súdny komisár a všetky ním vydané rozhodnutia majú charakter súdnych rozhodnutí. V tejto súvislosti je i samotné dedičské konanie možno považovať vo svojej podstate za súdne konanie. S tým pre účastníkov dedičského konania súvisia rôzne povinnosti týkajúce sa zachovávania dôstojnosti takéhoto konania.

Špecifickosť dedičského konania sa odráža v jeho účastníkoch – dedičoch poručiteľa, či už zákonných alebo testamentárnych. V drvivej väčšine prípadov sa jedná o blízkych príbuzných. V súvislosti s takýmto špecifickým charakterom účastníkov dedičského konania často nastane situácia, kedy sú vzťahy medzi účastníkmi dedičského konania veľmi vyhrotené. Vzhľadom na skutočnosť, že dedičské konanie pred notárom má rovnaký význam ako konanie na súde, je nevyhnutné, aby účastníci konania upustili od svojich často prehnaných emócií, či hádok. Cieľom dedičského konania a súčasťou činnosti notára totiž nie je viesť účastníkov konania k ich zmierlivému urovnaniu.

Dôstojnosť treba v rámci dedičského konania zachovávať aj s ohľadom na existenciu samotného závetu. Možnosť zanechania poslednej vôle poručiteľa je subjektívnym právom každej fyzickej osoby. Dedičia musia takúto vôľu poručiteľa plne rešpektovať, a to i s ohľadom na možnosť vydedenia niektorého z nich. Je nevyhnutné rešpektovať okolnosti, ktoré poručiteľa viedli k zaujatiu svojho stanoviska reprezentovaného v samotnom závete. Často podnetom pre takéto konanie poručiteľa býva kvalita vzťahu s jednotlivými zákonnými dedičmi, prípadne s osobami mimo príbuzenského vzťahu. Treba si totiž uvedomiť, že prípadné hádky alebo nevhodné reakcie už nie sú spôsobilé zmeniť vôľu poručiteľa.

Napriek takto vymedzeným problematickým stránkam v rámci vzťahov medzi jednotlivými dedičmi, je potrebné, aby sa účastníci dedičského konania správali voči sebe úctivo, vzájomne sa neurážali a neobviňovali. Záujmom notára ako aj samotných dedičov je bezproblémové vedenie dedičského konania a jeho ukončenie v čo najkratšom možnom čase. Takéto excesy predstavujú len zbytočné predlžovanie a komplikovanie vedenia konania.

Slušnosť je však nutné zachovávať aj vo vzťahu k notárovi, ktorý v dedičskom konaní vystupuje v postavení obdobnom sudcovi. Je zrejmé, že voči autorite sudcu by si účastníci konania nedovolili urážlivé správanie, nakoľko sú si vedomí sankcií, ktoré by voči nim mohli byť vyvodené. Rovnako je potrebné vystupovať aj voči autorite, ktorou je v dedičskom konaní notár. Jeho nezainteresovanosť a nestrannosť na dedičskom konaní sú dostatočným dôvodom, prečo obmedziť akékoľvek nevhodné správanie či slovné útoky voči nemu.

V kontexte vyššie uvedeného je nevyhnutné si uvedomiť, že dedičské konanie aj napriek tomu, že neprebieha v budove súdu, je konaním súdnym. Z toho vyplýva, že je potrebné rešpektovať všetky predvolania, pokyny, či výzvy vydané notárom v tomto konaní rovnako, ako keby ich vydal sudca v talári.

V neposlednom rade je potrebné zvážiť aj vhodnosť na dedičské konanie zvoleného oblečenia, ktoré by nemalo byť vyzývavé, nevhodné a obzvlášť v letnom období nie príliš športové. Dedičské konanie rovnako ako to súdne reprezentuje v rámci vydania rozhodnutia štátnu moc, voči ktorej je prirodzené úctivé vystupovanie prezentované aj vhodne voleným odevom účastníkov konania.